OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Krátka epická próza

EPIKA:
Z gréckeho slova epikos – dejový, vyrozprávaný, od epos – slovo, rozprávanie.
Najrozšírenejší literárny druh.
Prevláda a dominuje v nej rozprávanie.
Má veršovanú aj prozaickú podobu.
Autora v nej väčšinou zastupuje rozprávač.
Zachytáva rôzne udalosti.
Sled udalostí tvorí epický dej.
Dôležitú úlohu zohrávajú postavy.
Rozlišujeme tri druhy epiky: veľká (epos, román)
stredná (novela, humoreska, poviedka)
krátka (drobná – báj, bájka, rozprávka, povesť, legenda, vtip)

ZNAKY EPIKY: objektívnosť – nestrannosť, vecnosť, nezaujatosť
sujetovosť - dejovosť
naratívnosť - rozprávanie
hovorovosť
minulý čas
dynamické motívy
dialogickosť
rozprávanie

EXEMPLUM:
Je súčasťou krátkej epickej prózy.
Nazývame ich aj drobné poviedky.
Má krátky a jednoduchý epický príbeh.
Veľmi časté bolo v stredovekej literatúre.
Jeho úlohou bolo nabádať ku kresťanským cnostiam, k mravnosti, k úcte k zákonom, k úcte k nadriadeným.
Boli súčasťou kázní.
Mali za úlohu uvedené pojmy sprístupniť ľuďom, aby pochopili.
Boli určené najmä pre obyčajný ľud, preto ich jazyk bol tiež jednoduchý.
Zároveň mali aj zábavnú funkciu, mali odľahčiť pomerne náročný text.
Exemplum sa postupne stalo veľmi obľúbeným medzi širokými vrstvami obyvateľov.
Išlo vlastne o akési poviedky tej doby a o živote ľudí..
Mali rýchly spád, teda jednoduchý príbeh.
Šírili sa odpisovaním alebo ústne.
Pri šírení došlo neraz k pozmeneniu príbehu, ale nie posolstva, ktoré malo byť odovzdané.

Exemplá mali stálu kompozíciu:
Vlastný príbeh
Duchovný, alegorický výklad
Mravné poučenie