Otec bol železničiarskym úradníkom, židovského vyznania. Ako sa neskôr ukázalo, on sám mal k židovstvu kritický vzťah. I keď sa považoval za liberálneho občana a demokrata, odmietal každú výlučnosť, a teda aj ortodoxnú židovskú komunitu ako spiatočníctvo.
So Slovákmi sa zoznámil v Prahe. Najbližšie mal k ľavicovo orientovaným mladým intelektuálom – Vladimírovi Clementisovi a Lacovi Novomeskému. Po vysokoškolskom štúdiu pôsobil ako lekár v Piešťanoch, kde sa špecializoval na balneológiu a liečenie reumatizmu. K jeho prominentným pacientom patril napr. František Xaver Šalda.
Zaraďuje sa medzi príslušníkov medzivojnovej generácie spisovateľov, ktorá výrazne rozvinula expresionistický typ umeleckej prózy. Epický príbeh rozvíjal ako estetickú objektivizáciu určitej filozofickej tézy alebo systému inklinujúc k filozoficko-estetickým názorom A. Schopenhauera, F. Nietzeho a O. Weiningera.
Jeho dielo sa hodnotilo ako pesimistické, naturalistické, poznačené biologickým determinizmom a nihilizmom.
Dnes sa viacerým znalcom jeho diela zdá, že prvýkrát prakticky uplatnil princípy postmodernizmu.
Takmer všetky jeho prózy majú autobiografický charakter.
Dotkol sa aj rasovej problematiky. Na historicko-spoločenskom pozadí zachytil sociálnu i triednu, ale súčasne aj sociálno-psychologickú charakteristiku slovenského židovstva v 1. polovici 20. storočia.
Označovali ho za emigranta bez vlasti a všade s domovom. V liste otcovi do Piešťan napísal, že „je občas príjemné vedieť, že je domov človeka kdesi.“
Odchodom sa zachránil pred holokaustom, ale svetová tragédia, v ktorej sa človek postavil proti človeku a v ktorej zahynuli milióny ľudí, bola zároveň porážkou jeho životnej filozofie. Nepodarilo sa mu postaviť lásku proti krutosti človeka.
V čase aktívnej literárnej činnosti písal do dobových časopisov i publicistické a literárnokritické príspevky. Roku 1932 uverejnil v DAVe dojmy z pobytu v ZSSR, v ktorých zaujal k novej sovietskej skutočnosti objektívne stanovisko. Rok predtým pripojil svoj podpis pod protestný manifest kultúrnej obce proti streľbe v Košútoch. Pre vyostrené a často i jednostranné názory sa neraz dostával do polemických kontroverzií so značnou časťou slovenskej publicistiky.
tvorba
Próza
1925 Editino očko
1928 Atómy Boha 1 – 2
1932 Jazdecká legenda
1934 Odlomená haluz
1938 Hrušovianski hriešnici
Divadelné hry
1935 Jarný sladoľad
1935 Sterilizácia
1935 Pisár notáriušov
Literárna veda
1996 Princíp krutosti (dizertačná práca; knižne)
Ocenenie
1934 cena vydavateľstva Melantrich za román Odlomená haluz