• je žáner veľkej epiky
• je najznámejší a najrozšírenejší žáner súčasnej prózy
• zobrazuje široký okruh života, v dlhšom časovom rozpätí, má veľký rozsah
• je tu zložitý dej, množstvo udalostí, vystupuje tu množstvo postáv – hlavné, vedľajšie
• medzi postavami je konflikt, ktorý môže byť trojaký:
• konflikt postavy s inou postavou – medziľudský
• konflikt postavy so spoločnosťou – spoločenský
• konflikt postavy samej so sebou – individuálny
Rozsah románu nie je presne určený 60 000 – 200 000 slov
Dej sa odohráva v čase a priestore - časopriestor
ČAS – v epike sa rozlišuje čas rozprávania a čas, o ktorom sa rozpráva. V lyrike je čas druhoradý. Je rozdiel medzi časom rozprávania a časom, o ktorom sa rozpráva. Obyčajne je čas rozprávania kratší ako čas príbehu. Niekedy to ale môže byť naopak: dlhé opisovanie udalostí v texte, ktoré v skutočnosti trvali len krátko.
V epike prevláda minulý čas, v dráme prítomný čas. V lyrike je čas všeobecný, nadčasový, lebo sa môže vzťahovať aj na minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Pásmo rozprávača v epickom diele je v minulom čase, pásmo postáv (monológy a dialógy) sú v prítomnom čase.
PRIESTOR (prostredie) je miesto, kde sa dej odohráva
• domáce prostredie
• dedinské
• mestské, malomestské, veľkomestské
• učiteľské
• robotnícke
• vojenské
• žiacke
• cudzina – exotické prostredie cudzie prostredie
• pohraničie
• prostredie hôr (lyrizovaná próza)
Kompozičný postup môže byť:
chronologický – nasleduje v časovom slede, v úvode je opis prostredia, postáv
retrospektívny – najskôr vieme koniec deja a potom sa vracia autor k tomu, ako sa to stalo
in medias res – vhupnutie priamo do deja
autorský, vševediaci, v 3. os, „er forma“
priamy, 1. os, „ich forma“, dej rozpráva hlavná postava
oko kamery, rozprávač opisuje len to, čo môže vidieť voľným okom
Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, ktorá sleduje hlavné postavy, vedľajšia dejová línia sleduje vedľajšie postavy.
Vonkajšia kompozícia románu:
• kapitoly
• diely
Vnútorná kompozícia:
1. expozícia, úvod
2. zápletka
3. vyvrcholenie
4. obrat v deji
5. rozuzlenie
Rozsiahle románové zobrazenie významnej etapy vo vývine spoločnosti sa nazýva epopeja (L. N. Tolstoj: Vojna a mier)
ROZDELENIE ROMÁNOV
podľa deja:
reálne možný
nereálny dej
podľa času:
historické
súčasné
z budúcnosti – utopické
podľa literárnych období:
stredoveké rytierske
renesančné
romantické
realistické
moderné
postmoderné
socialistické
podľa témy:
rodinný
sociálny
dedinský
spoločenský
ľúbostný
detektívny
vojnový
dievčenský
dobrodružný
podľa formy:
forma listov: Goethe: Utrpenie mladého Werthera
denníková forma
podľa spôsobu spracovania témy
humoristický
satirický (zosmiešnenie)
didaktický – výchovný