Jozef Cíger Hronský, vlastným menom Jozef Cíger, pri svojej tvorbe používal pseudonymy: A. A.; jc; J. C.; J. C. Hronský; J. Cíger-Hronský; Jozef Cíger-Hronský; -k-; -r; S. P.
Bol synom tesára. Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Bol autorom epického triptychu o slovenskej dedine.
Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 - 1936 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť.V druhej polovici 30. rokov podľahol v kultúrnopolitickej orientácii vplyvu ľudákov, ale vo vlastnej umeleckej tvorbe okrem niekoľkých výnimiek nezaujímal krajné nacionalistické postoje. Roku 1945 sa z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou rozhodol emigrovať. V zahraničí publikoval naďalej, najmä v časopisoch ľudáckej emigrácie. Usiloval sa o zjednocovanie všetkých slovenských prúdov a smerov vo svete a vyvíjal politickú činnosť proti socialistickému Československu.
V ideovo-umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby boli podnety a východiská aj pre nasledujúci vývin slovenskej prózy, najmä jej lyrizovanej a „naturistickej“ línie. Od polovice 30. rokov ju však nepriaznivo ovplyvnili momenty, ktoré súviseli s jeho reakčnou politickou orientáciou.Bol významným matičným organizátorom a výrazne ovplyvnil edičnú činnosť na Slovensku. Jeho priorita bola výchova detského čitateľa k estetickému vkusu a láske k slovenskej literatúre, pričom tvorba pre deti a mládež sa prelínala.
Osobitne významná je jeho esejistická a novelistická tvorba. Venoval sa aj dramatickým útvarom komediálneho žánru, úpravám ľudových rozprávok. V umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby sú podnety a východiská pre nasledujúci vývin slovenskej prózy.Zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia (v Martine).
Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo.
Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne.
Próza:
1923 U nás
1925 Domov
1927 Žltý dom v Klokočove
1929 Medové srdce
1930 Proroctvo doktora Stankovského
1932 Chlieb
1932 Podpolianske rozprávky
1933 Jozef Mak
1933 Tomčíkovci
1934 Sedem sŕdc
1938 Jarný vietor a iné rozprávky
1939 Na krížnych cestách
1940 Cesta slovenskou Amerikou (cestopisná črta)
1940 Pisár Gráč
1944 Na Bukvovom dvore
1944 Šmákova mucha
1947 Tri listy
1947 Predavač talizmanov Liberius Gaius od Porta Colina
1948 Andreas Búr Majster
1960 Svet na Trasovisku
1997 Pohár z brúseného skla
Dráma:
1926 Firma Moor
1929 Červený trojuholník
1929 Návrat
Pre deti a mládež:
1924 Najmladší Závodský
1925 Kremnické povesti
1926 Janko Hrášok
1928 Pod kozúbkom
1930 Smelý Zajko
1931 Smelý Zajko v Afrike
1931 Zakopaný meč
1932 Budkáčik a Dubkáčik
1932 Sokoliar Tomáš
1932 Brondove rozprávky
1932 Zábavky strýca Kurkovského
1933 Zlatý dážď
1934 Zlaté hodinky
1935 Strýcovo vrtielko
1936 Tri rozprávky
1937 Zlatovlasá sestra
1939 Budatínski Frgáčovci
1940 Tri múdre kozliatka
1941 Traja bratia
Cestopis:
1940 Slovenskou Amerikou
Publicistika:
1959 - 1960 Lepšie zažíhať svetielko, ako preklínať tmu
Preložené diela:
1948 Podpolianske rozprávky (nemecky)
1977 Na Bukvovom dvore (po poľsky)
1985 Jozef Mak (po anglicky)
Výtvarná tvorba:
Zázračný život Panny Márie Lujánskej (cyklus obrazov - vitráží)