Vznikol koncom 19. storočia.
Staré básnické formy odmietol z akéhosi protestu, snahy o oslobodenie myšlienok.
Úplne upustil od rovnoslabičnosti – izosylabizmu.
Upustil od rovnakého počtu stôp vo verši.
Vo voľnom verši zohráva dôležitú úlohu intonácia, je nositeľom rytmu voľného verša. Rovnaká intonácia veršov, či celých veršových radov je daná ich rovnakou vetnou výstavbou – ide teda o veršový alebo vetný paralelizmus.
Často sa môžeme stretnúť aj s intonačnou prestávkou ako nositeľkou rytmu – dieréza.
Ukážka – V. Reisel – Neskutočné mesto
Ani ťa nepodiví rôznorodý spev ulice
Kde sa zbehli všetky farby vesmíru
Si tuná uprostred ľudí nekonečne šťastný
Lebo si neznámy
Ako kométa
A chodíš s nevinnosťou dieťaťa
Obdivujúceho uvädnutú strakatú kyticu sukní
Všetkých krások tohto mesta
Všetkých spevákov tohto svietivého hipodrómu
Na rohu ulice vidíš dvojicu slepcov,...
Ukážka – Srdce Európy (Uťaté ruky) – R. Fabry
Prečo by ste toto mesto
neprirovnávali k Manetovej Olympii
toto mesto
so siedmimi pahorkami
na jar zadusené v orgováne
už to nie je orgován
mostom kráča kráska
(mosty stavali tu zo žĺtkov)
prečo by ste toto mesto
ktoré vyzerá pod drobnohľadom ako jež
neprirovnávali k Manetovej Olympii
nad ňou mesiac vychodí
krvavejší než gong
v starej štvrti čínskych neviestok
apoštoli budú kývať drevenými bradami
zatiaľ čo si potykáte s orlojom
je tu ešte mnoho všelijakých vecí
gesto s radnicou a starý cmiter
na ktorý sa rád pozeral Apollinaire
je tu ešte mnoho všelijakých vecí
ktoré sa nám páčia
keď pijeme čierne pivo svetabôľu
je tu ešte mnoho všelijakých vecí
dokonca sa páčia Claudelovi
je tu pražské jezuľa.