Sofoklov život
Narodil sa okolo roku 496 pred našim letopočtom v Kolónos Hippios pri Aténach ako syn bohatého majiteľa podniku na výrobu zbraní. Vďaka otcovmu postaveniu získal veľmi dobré vzdelanie v múzickom umení. Ako 16-ročný (v roku 480) viedol chlapčenský zbor pri príležitosti osláv porážky Peržanov pri Salamíne.
Ako dramatický autor sa preslávil roku 468 pred n.l., keď so svojou hrou Triptolomeos zvíťazil v dramatickej súťaži nad slávnym dramatikom Aischylom. Odvtedy sa umiestňoval najčastejšie na prvom mieste, niekoľkokrát skončil druhý, no nikdy nie tretí. Bol obľúbeným autorom aténskeho publika. Vo svojich prvých hrách (napríklad Nausikaa alebo Práčky) účinkoval aj ako herec, podľa starovekej tradície však prestal hrať kvôli svojmu slabému hlasu.
Jeho zvýšený záujem o jednotlivé dramatické postavy ho viedol k zavedeniu mnohých inovácií. Rozšíril zbor z dvanástich členov na pätnásť, no zároveň obmedzil jeho vystúpenia, pretože pociťoval jeho účinkovanie viac za príťaž. Zbor sa stal skôr nositeľom básnikových názorov na dej, zrkadlom jeho myšlienok. Zaviedol tretieho herca na javisku a opustil formu trilógie. Výsledkom týchto zmien bolo dosiahnutie väčšej dramatickosti hier. Podľa neistej Aristotelovej správy zaviedol Sofokles aj maľované kulisy. Svoje zmeny obhajoval v teoretickom spise Peri tú chorú (O zbore).Bol oddaným Aténčanom, z lásky k svojmu mestu odmietol všetky pozvania do iných miest. Atény ho z úcty k jeho osobnosti vymenovali do mnohých významných funkcií. V rokoch 443 - 442 pred n.l. bol vysoko postaveným členom zboru helénotamiov - pokladníkov aténskej ríše. V období rokov 441 - 440 pred n. l. patril medzi desať stratégov - najvyšších vojenských úradníkov. Vo veku 83 rokov bol zvolený do kolégia probúlov, ktorým bola po porážke aténskeho vojska na Sicílií zverená mimoriadna moc.
Jeho aristokratický pôvod poznačil aj jeho svetonázor. Výsady triedy, z ktorej pochádzal, pokladal za také samozrejmé, že bezvýhradne prijímal aj morálne hodnoty, ktoré mali tieto výsady chrániť. Aktívne podporoval protidemokratickú ústavu, obmedzujúcu v posledných rokoch peloponézskej vojny volebné právo aténskych občanov. V zmysle tradícií svojej triedy sa staval pozitívne k delfskej veštiarni, od ktorej sa demokracia odkláňala, lebo pociťovala jej konzervativizmus ako nepriateľstvo. Vyhýbal sa preto otvorenému riešeniu náboženskej otázky, na rozdiel od Aischyla, ktorý ju neraz podrobil kritike.Sofoklov konzervativizmus je viditeľný aj na jeho vzťahu k ženám a otrokom, čo napadol už jeho nasledovník Euripides. Sofokles sa ako kňaz málo známeho liečivého démona Halóna zúčastnil na zakladaní Asklépiovho kultu. Jeho dom sa dočasne stal miestom uctievania tohoto kultu, pokiaľ nebol dostavaný chrám, zasvätený novému božstvu. Za svoje zásluhy, spojené s týmto kultom, bol po smrti uctievaný ako héros Dexión.
Podľa starovekej tradície obvinil Sofoklov syn Iofón otca vo vysokom veku z duševnej slabosti. Sofokles vyvrátil tvrdenie tým, že predniesol pred súdom svoju pieseň na Atény zo svojej poslednej tragédie. Umrel v Aténach v roku 406 p.n.l.Sofoklova tvorba
Sofokles napísal 123 divadelných hier, no kompletných sa zachovalo len sedem tragédií:
- Príbeh o Aiásovi Telamónovcovi, ktorý je urazený tým, že Aténa prisúdila Achilleove zbrane Odysseovi. V hneve chce pobiť achájskych vodcov, ale Aténa spôsobí, že v pomätenosti pobije ovce. Keď sa zo svojho šialenstva preberie, cíti ako sa zosmiešnil. Nechce žiť potupený, bez cti a slávy, ktoré boli základom jeho existencie, východisko hľadá v samovražde. V druhej časti Odysseus, dovtedajší Aiantov odporca, pomáha jeho nevlastnému bratovi Teukrovi zaistiť mŕtvemu dôstojný pohreb. Agamemnón a Meneláos chcú nechať telo napospas dravým vtákom.
· Trachýňanky- Déianeira sa dozvedá, že jej manžel Hérakles sa vracia a Iolé, ktorú posiela napred je jeho milenka. Aby získala naspäť jeho lásku, posiela mu šatku napustenú krvou kentaura Nessa. Podľa neho má zázračnú moc. Hneď po odoslaní sa však dozvedá, že bola oklamaná. Nessova krv je jedovatá. Déianeira z hrôzy nad svojim činom spácha samovraždu, Hérakles umiera v ukrutných bolestiach vyvolaných jedovatou krvou. Ideou diela je nezvrátiteľnosť osudu.
· Antigona- Oidipova dcéra Antigona pochová svojho brata Polyneika, ktorý umrel pri útoku na mesto Téby, napriek tomu, že nový kráľ Téb Kreón jeho pohreb zakázal. Antigona je uväznená, obesí sa, jej snúbenec Haimón, Kreontov syn sa prebodne. Jeho matka zo žiaľu nad stratou syna tiež spácha samovraždu. V tragédii proti sebe stojí ľudský a božský zákon.
· Oidipus na Kolóne- Oidipus vedený Antigonou prichádza po dlhom putovaní do Attiky na Kolónos. Je mu odpustené a umiera. Ako héros sa stal ochrancom Atén. Hra obsahuje pôsobivú lyrickú časť oslavujúcu krásu Sofoklovho rodiska.
· Elektra- Elektra, dcéra zavraždeného kráľa Agamemnóna, sa nepodvolí novým pánom a dočká sa spravodlivej pomsty, ktorú je v kritickom okamihu odhodlaná uskutočniť aj sama.