Literatúra

Narodila sa v roľníckej rodine. Po absolvovaní Obchodnej akadémie odišla do Bratislavy, kde sa zamestnala ako anglická korešpondentka v Tatra banke. Tu pracovala až do roku 1941, kedy ju z politicky motivovaných dôvodov prepustili. Príčinou jej prepustenia bola novela Olovený vták publikovaná v knihe Pokušenie. Odvtedy sa venovala výlučne literárnej tvorbe.

Novelistickou tvorbou sa zaradila do prúdu lyrizovanej prózy. Do jej tvorivého vývoja zasiahli oba neslobodné režimy: vojnový aj povojnový. Bola spisovateľkou, ktorá viedla dialóg s čitateľmi o hodnote morálky spoločnosti. Zaujal ju vnútorný svet človeka a pre časť jej zbierky je príznačné zdôraznenie sociálnej problematiky a pokus o stvárnenie kritického realizmu. Dobová kritika vysoko ocenila a ako prínos zaznamenala najmä autorkino poetické videnie impresionistického typu, senzualizmus a “ženský erotizmus“ ako základný významový aspekt jej noviel. Diela Tri gaštanové kone a Babylon okrem toho, že boli preložené do rôznych jazykov boli spracované do podoby televíznych filmov. Sfilmované boli aj diela Uzlík tepla a Rubári.
Margita Figuli sa stala v roku 1954 členkou prvého výboru Literárneho fondu spolu s P. Horovom, A. Mrázom a Ľ. Zúbkom. O pätnásť rokov nato bola ocenená titulom zaslúžilá umelkyňa a o ďalších desať rokov neskôr sa stala národnou umelkyňou.
Jej dielo vyšlo ako Vybrané spisy I – III (1972 – 73)

Literárna tvorba pre deti a mládež:
1956 Mladosť (autobiografická románová kronika)
1963 Môj prvý list
1964 Ariadnina niť
1980 Balada o Jurovi Jánošíkovi

Libreto baletu:
1959 Rytierska balada 

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk